Choroby králikov
29. 9. 2013
Medzi choroby králikov, ktoré potrápili nielen môj chov, ale určite aj chovy väčšiny chovateľov patria:
Kokcidióza
Enterokolitída
Mor králikov
Myxomatóza
Pasteurelóza
Syfilis
Ušný svrab
Zapál mliečných žľaz
Otlaky
Stručne popíšem zmienené choroby pre lepšiu orientáciu.
Kokcidióza
Kokcidióza patrí k najčastejšie sa vyskytujúcim ochoreniam v chovoch králikov. Pôvodcom ochorenia sú drobné jednobunkové parazity. U králikov je známych 12 druhov, z ktorých väčšina parazituje v črevách, len l druh napáda pečeň hostiteľa. Nebezpečnosť jednotlivých druhov kokcídií je rozdielna. Niektoré druhy spôsobujú len povrchové poškodenie slizníc, kým iné zapríčiňujú hlbokú deštrukciu tkaniva v jednotlivých úsekoch čriev. Najčastejšie sa však vyskytujú zmiešané formy invázie, kedy sú zvieratá napadnuté viacerými druhmi kokcídií. Zvieratá sa nakazia požieraním výkalov, krmivom a podstielkou znečistenou výkalmi, zeleným krmivom z plôch hnojených trusom z fariem, mlád’atá pri cicaní zo znečistenej mliečnej žľazy. Kokcidióza máva veľmi rýchly a zhubný priebeh predovšetkým u mláďat v dobe odstavu (vo veku 30 až 60 dní). Choré zvieratá sú malátne, majú matnú a zježenú srsť, vlhké okolie očí (slzenie), zväčšené tympanické bruško, môžu mať hnačku s prímesou hlienu alebo krvi, často však aj zápchu, v dôsledku bolestí škrípu zubami. Mortalita závisí od patogenity kmeňa. Pri pečeňovej forme sa postupne zhoršuje výživný stav zvierat, niekedy je zreteľné žltkasté sfarbenie viditeľných slizníc. U starších zvierat sa vytvorí určitá odolnosť a ochorenie má mierny, najčastejšie bezpríznakový priebeh. Prítomnosť parazitov je možné dokázať mikroskopickým vyšetrením trusu. Pri pitve uhynutých zvierat sa zisťuje rôzny stupeň zápalu tráviaceho traktu, črevá sú nafúknuté, ich steny sú zhrubnuté s drobnými krvácaniami, alebo silne začervenané, ich obsah je vodnatý, často s prímesou hlienu alebo krvi. Postihnutá pečeň je zväčšená s drobnými belavými uzlíkmi veľkosti špendlíkovej hlavičky, šošovice, prípadne až lieskového orecha. Ochorenie zvyčajne kulminuje v chovoch na jar a na jeseň. Súvisí to s faktormi, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú odolnosť zvierat – výkyvy teplôt, náhle zmeny kŕmenia, prechod na zelené krmenie zo suchého a opačne, skorý odstav mláďat, stres. Parazity, okrem toho, že škodia priamo, poškodzovaním tkanív otvárajú vstupnú bránu aj pre bakteriálne infekcie. Liečba je úspešná iba vo včasnom štádiu ochorenia. Zásadou je liečiť vždy celý chov. Účinné sú sulfonamidy (napr. Sutricol, Sulfadimidin, Sulfakombin, Sulfacox), ktoré sa v menších chovoch pridávajú do pitnej vody. Kokcídie sú odolné voči väčšine bežne používaných dezinfekčných prostriedkov, vhodné je vypal’ovanie klietok plameňom. Chovatelia s menším počtom zvierat môžu štyri krát ročne antikokcidikami na báze sulfonamidov preliečiť celý chov. Má to však aj svoje nevýhody. Tieto liečivá ničia črevnú flóru králikov a v podstate bude králik nachylnejší na traviace problémy. Kokcidie si dokážu vytvoriť na používané liečivo dokonca rezistenciu, čím sa výrazne zhorší účinik daného lieku a je potrebne tieto liečivá striedať. Najdôležitejšia je hygiena a správne zostavena kŕmna dávka s vysokym podielom vlákniny.
Enterokolitída
V roku 1997 bola vo francúzskych chovoch zaznamenaná nákaza postihujúca tráviaci trakt hlavne zvierat z mladých vekových kategórií. Choroba bola nazvaná epizootická enterokolitída a na odstavených králikoch sa prejavuje najprv hnačkou, ktorá prechádza do vylučovania hlienovitých exkrementov a záverečnej zápchy. Pri starších králikoch sa prejavuje zápal pobrušnice, prudký zápal pľúc a krvácanie tkanív (hemoragická diatéza). Bakteriologické vyšetrenie preukázalo viac ako päť patogénov na jednom zvierati. Okrem patogénnych kmeňov Escherichia coli sa vyskytovala infekcia Clostridium spiroforme v 70 % prípadov. Jediné účinné liečenie je podľa doterajších skúseností antibiotikom zinc-bacitracín, pričom jeho účinok sa prejaví len pred nástupom toxických príznakov a po potlačení infekcie E. coli. Nevylučuje sa, že na príznakoch choroby sa podieľajú aj niektoré typy vírusov. Zápaly čriev patria k najväčším problémom pri odchova mláďat králikov. Ich vyvolávajúcou príčinou býva stres, dlhodobá liečba antibiotikami, ale najčastejšie chyby vo výžive – nedostatok niektorých vitamínov, náhla zmeny kŕmenia, požívanie narušených krmív, nesprávne zloženie krmiva s vysokým obsahom škrobu a nízkym obsahom vlákniny. Hromadenie škrobu v slepom čreve a zmena pH zažitiny je predpokladom pre masívne premnoženie patogénnych zárodkov Clostridium sp. alebo Escherichia coli. Obsah vlákniny pod 12% v kŕmnej dávke vysoko zvyšuje riziko ochorenia. Naopak obsah vlákniny 18 – 20 % je dobrou prevenciou. Pri vzniku ochorenia môžu spolupôsobiť niektoré vírusy, napr rotavírus. V mojom chove sa choroba prejavovala okamžitým zdutím králika, zápchov a po potrasení králikom počuť žblnkavý zvuk tekutiny v črevách a žalúdku. Dosiaľ sa mi vyskytla iba u králikoch do 2 mesiacov veku. Príčinou je zväčšia nevhodné zloženie kŕmnej dávky a tiež jeho množstva.
Mor králikov
Patrí medzi pomerne nové virózy a rozšírila sa k nám v 80 – tych rokoch z Ázie a je charakteristická vysokou úmrtnosťou v chove, ktorý postihla, krvavým zápalom pľúc a krvácaninami vnútorných orgánov. Pôvodcom je kalicivírus, patriaci medzi jednoduché RNA vírusy. Choroba sa šíri priamym kontaktom, vzduchom, prachom, bodavým hmyzom, krmivom. Mor králikov zväčša prebieha v perakútnej forme, chovateľ nájde mŕtve zvieratá bez akýchkoľvek klinických príznakov, často v dobrej kondícii a v akútnej forme: príznaky sú nešpecifické, ako je malátnosť, nechutenstvo, ospalosť, v priebehu niekoľkých hodín sa objavujú aj nervové príznaky, čiastočné alebo úplné ochrnutie, kŕče končatín, opuch spojiviek, krvácanie z nosa a zviera hynie zvyčajne do 12- 24 hodín po objavení prvých klinických príznakov. Veľmi zriedka sa mor králikov vyskytne v chronicke forme. Rýchly priebeh ochorenia, úhyn zvierat bez akýchkoľvek klinických príznakov, veľká úmrtnosť v chove, pri pitve zisťujeme krvácaniny vnútorných orgánov, hlavne pohrudnice, pobrušnice a obličiek to sú príznaky tejto choroby. Táto choroba sa nedá liečiť, bohužiaľ. je známe, že pred dosiahnutím 4. týždňa sú králiky voči kalicivírusu prakticky nevnímavé. Medzi 4.-10. týždňom sa vnímavosť zvyšuje a u zvierat vo veku nad 10 týždňov dosahuje maximum. Zvieratá sa môžu chrániť vakcínami pred hemoragickou chorobou od veku 5 - 6 týždňov, pričom imunita proti ochoreniu nastupuje asi za 10 dní a pretrváva pri väčšine dostupných vakcín 1 rok. Je bežná aj vakcinácia 2x do roka. Vakcíny prístupné na našom trhu: Castorex inj. a.u.v.( PHQ,SK ) , Pestorin Neo inj. a.u.v (BVI,CZ) ., olejovitá vakcína Rivak ( MVK, SK) , prípadne sa môžu použiť bivalentné vakcíny- súčasná vakcinácia moru a myxomatózy: Pestorin Mormyx ( BVI, CZ) , Castomix( PHQ, SK) . Očkujú sa len zdravé jednince- z vakcinácie vylučujeme aj gravidné samice v poslednom týždni gravidity z dôvodu možného potratu nešetrnou manipuláciou, ďalej vychudnuté zvieratá, zvieratá choré, či podozrivé z choroby.
Patrí medzi pomerne nové virózy a rozšírila sa k nám v 80 – tych rokoch z Ázie a je charakteristická vysokou úmrtnosťou v chove, ktorý postihla, krvavým zápalom pľúc a krvácaninami vnútorných orgánov. Pôvodcom je kalicivírus, patriaci medzi jednoduché RNA vírusy. Choroba sa šíri priamym kontaktom, vzduchom, prachom, bodavým hmyzom, krmivom. Mor králikov zväčša prebieha v perakútnej forme, chovateľ nájde mŕtve zvieratá bez akýchkoľvek klinických príznakov, často v dobrej kondícii a v akútnej forme: príznaky sú nešpecifické, ako je malátnosť, nechutenstvo, ospalosť, v priebehu niekoľkých hodín sa objavujú aj nervové príznaky, čiastočné alebo úplné ochrnutie, kŕče končatín, opuch spojiviek, krvácanie z nosa a zviera hynie zvyčajne do 12- 24 hodín po objavení prvých klinických príznakov. Veľmi zriedka sa mor králikov vyskytne v chronicke forme. Rýchly priebeh ochorenia, úhyn zvierat bez akýchkoľvek klinických príznakov, veľká úmrtnosť v chove, pri pitve zisťujeme krvácaniny vnútorných orgánov, hlavne pohrudnice, pobrušnice a obličiek to sú príznaky tejto choroby. Táto choroba sa nedá liečiť, bohužiaľ. je známe, že pred dosiahnutím 4. týždňa sú králiky voči kalicivírusu prakticky nevnímavé. Medzi 4.-10. týždňom sa vnímavosť zvyšuje a u zvierat vo veku nad 10 týždňov dosahuje maximum. Zvieratá sa môžu chrániť vakcínami pred hemoragickou chorobou od veku 5 - 6 týždňov, pričom imunita proti ochoreniu nastupuje asi za 10 dní a pretrváva pri väčšine dostupných vakcín 1 rok. Je bežná aj vakcinácia 2x do roka. Vakcíny prístupné na našom trhu: Castorex inj. a.u.v.( PHQ,SK ) , Pestorin Neo inj. a.u.v (BVI,CZ) ., olejovitá vakcína Rivak ( MVK, SK) , prípadne sa môžu použiť bivalentné vakcíny- súčasná vakcinácia moru a myxomatózy: Pestorin Mormyx ( BVI, CZ) , Castomix( PHQ, SK) . Očkujú sa len zdravé jednince- z vakcinácie vylučujeme aj gravidné samice v poslednom týždni gravidity z dôvodu možného potratu nešetrnou manipuláciou, ďalej vychudnuté zvieratá, zvieratá choré, či podozrivé z choroby.
Myxomatóza
Vírusové ochorenie králikov, charakteristické tvorbou podkožných zdurení tkanív , tzv. myxómov, príp. sprevádzané atypickým poruchami dýchacieho aparátu, prenášané bodavým hmyzom. Pôvodcom je veľmi odolný vírus z čaľade Poxviridae. Ochorenie je prenášané bodavým hmyzom, predovšetkým komármi, preto najväčšie nebezpečenstvo je v období dažďov, záplav, kedy dochádza k ich premnoženiu. Ochorenie sa nedá liečiť, ak sa zvieratá samovoľne vyliečia, stávajú sa bacilonosičmi. Preto jedinou ochranou pred ochorením je očkovanie. Po inkubačnej dobe (6- 10 dní) dochádza ku hlienovo- hnisavému výtoku z očí, k zlepeniu očí- hnisavý zápal spojiviek môže viesť až k oslepnutiu zvierat. Predovšetkých v oblasti hlavy ,ale ja na krku a na trupe vznikajú tzv. myxomatózne uzly. Pozorujeme aj sťažené dýchanie v dôsledku opuchu nosnej sliznice. V poslednej dobe je známa aj tzv. pľúcna forma- u zvierat sa prejavujú dýchacie problémy, pri ktorých prítomnosť myxómov je obmedzená. Zvieratá hynú cca o 2 týždne, nezriedka aj za pár dní na celkovú vyčerpanosť a vychudnutie. Tie ,ktoré prežijú, stávajú sa bacilonosičmi. Jedinou ochranou pred ochorením je očkovanie. Zvieratá sa vakcinujú vo veku 10 – 12 týždňov a imunita pretrváva 4 mesiace, potom je potrebné vykonať revakcináciu. Imunita nastupuje podľa druhu použitej vakcíny o 3- 5 dní, plne rozvinutá je cca do 9- 10 dňa. Je možné očkovať aj mladšie králiky v ohrozených oblastiach, tieto je však potrebné revakcinovať už o 6 – 8 týždňov. Vakcíny dostupné na našom trhu: Myxoren ( BVK, CZ), Pharmavac MXT ( PHQ, SK) . Očkovať možno aj v chovoch zamorených alebo bezprostredne ohrozených myxomatózou. Po vakcinácii v týchto chovoch treba počítať s určitými stratami zvierat vakcinovaných v prodromálnom ( varovnom )štádiu ochorenia. Vzhľadom k tomu, že ochorenie je sezónne, je treba vakcinovať (revakcinovať) tak, aby v kritickom období výskytu nákazy boli zvieratá v dostatočnej imunite. Preventívne sa očkuje v mesiacoch apríl a máj. Mláďatá sa doporučuje vakcinovať v júli a v auguste. Materské protilátky tlmia efekt vakcinácie a preto sa nedoporučuje vakcinovať králiky mladšie ako 4 týždne. Očkujú sa len zdravé jednince- z vakcinácie vylučujeme aj gravidné samice v poslednom týždni gravidity z dôvodu možného potratu nešetrnou manipuláciou, ďalej vychudnuté zvieratá, zvieratá choré, či podozrivé z choroby. Medzi ďalšie preventívne opatrenia patria : ochrana klietok inštaláciou sietí proti hmyzu, používaním prípravkov na likvidáciu hmyzu ( napr. BIO KILL spray , BIOCID , AGITA >), dôležitá je aj správna dezinfekcia v chove ( napr. ANTEC VIRKON S ).
Pasteurelóza
Pasteurelóza alebo infekčná nádcha je ochorenie králikov s vysokou chorobnosťou a a úhynom. Vyskytuje sa aj u divých aj u domácich králikov. Pôvodcom je Pasteurella mutocida typ A, nezriedka sa vyskytuje v kombinácii s inými baktériami. Pasteurely sa vyskytujú aj v organizme zdravých zvierat a to najmä v dýchacích cestách a vo vonkajšom prostredí. Ochorenie prepukne hlavne v chovoch, kde je zlá hygiena, výživa , výskyt stresujúcich faktorov. Pôvodca sa môže dostať do chovu aj po zavlečení virulentných kmeňov hlodavcami alebo divožijúcim vtáctvom. Šíri sa priamym kontaktom zdravých zvierat s chorými alebo nepriamo prostredníctvom kontaminovaných predmetov, podstielkou, vodou. Pôvodca sa z organizmu vylučuje pri kašli a kýchaní- králikom dokáže kýchnuť až na vzdialenosť 5 m- a vzduchom sa takto dostáva priamo alebo nepriamo na vnímavé zvieratá. Preniesť sa môže aj z matky na dieťa. Ochorenie sa v chove veľmi rýchlo šíri. Inkubačná doba je 1- 2 dni. Infekcia má rôzny priebeh: tzv. perakútny : zvieratá hynú za veľmi krátku dobu, cca do 24 hod za príznakov kŕčov; akútny priebeh: zvýšenie telesnej teploty, sťažené dýchanie, výtok z očí a nosa- na rozdiel od myxomatózy je zvyčajne jednostranný- srsť na predných končatinách je našuchorená a lepkavá od otierania nosa, hnačka a charakteristické fŕkanie, hynú za 1- 3 dni; chronický priebeh: králiky sú malátne , chudokrvné, chudnú, hnisavý výtok z očí, opuchy kĺbov, hynú za niekoľko týždňov až mesiacov. Diagnóza sa určuje podľa klinických príznakov, pričom treba odlíšiť listeriózu, strepto a stafylokokovú infekciu a mor králikov. Smerodajné je mikrobiologické vyšetrenie, na ktoré zasielame zmenené orgány a tkanivá- pri pitve, pri akútnej forme zisťujeme krvácaniny na dýchacích cestách, ale aj v tráviacom systéme; pri chronickej forme nachádzame aj drobné odumreté miesta na pečeni, abscesy v podkoží, zápal pohrudnice a obalu srdca. Liečba je možná, používajú sa antibiotiká a vitamín A. Používanie ATB síce vedie k liečebnému efektu, nezabráni však stratám pred začatím liečby, dodržiavanie aplikácia antibiotík značne predlžujú dobu výkrmu a v neposlednom rade vzniká riziko vzniku rezistencie- odolnosti. Prevenciou je hlavne karanténa novonakúpených zvierat, ďalej optimálna výživa, zoohygiena a vakcinácia. K prevencií patrí aj kvalitná starostlivosť, zodpovedajúca výživa, ktorá podporí vlastnú odolnosť králika. Vyraďovanie králikov s príznakmi ochorenia, karanténa novonakúpených králikov a optimálna zoohygiena. V miestach, kde sa pasteurelóza vyskytuje vo väčšom množstve sa odporúča skorý odstav mláďat vo veku 4 až 5 týždňov, aby sa mláďatá ochránili pred nakazením. Na trhu je dostupná vakcína Pasorin OL inj. a.u.v. ( BVT, CZ) . Prvá vakcinačná dávka v 4. týždni, druhá dávka v 7. týždni, tretia v 10. týždni (chovné králiky). Ďalšia pravidelná imunizácia vždy jednou vakcinačnou dávkou 1 x za 6 mesiacov. Pri prvej vakcinácii starších králikov sa imunizácia vykoná dvakrát v intervale troch týždňov, ďalšie pravidelné imunizácie sa opakujú jednou vakcinačnou dávkou 1x za 6 mesiacov. Pasteurely sú malo odolné, vysušením zahynú o 2 až 3 dní, v krvi a výkaloch vydržia však až 10 dní a vo vode až 3 týždne. Vyššie teploty a bežné dezinfekčné prostriedky ich ničia za niekoľko minút.
Pasteurelóza alebo infekčná nádcha je ochorenie králikov s vysokou chorobnosťou a a úhynom. Vyskytuje sa aj u divých aj u domácich králikov. Pôvodcom je Pasteurella mutocida typ A, nezriedka sa vyskytuje v kombinácii s inými baktériami. Pasteurely sa vyskytujú aj v organizme zdravých zvierat a to najmä v dýchacích cestách a vo vonkajšom prostredí. Ochorenie prepukne hlavne v chovoch, kde je zlá hygiena, výživa , výskyt stresujúcich faktorov. Pôvodca sa môže dostať do chovu aj po zavlečení virulentných kmeňov hlodavcami alebo divožijúcim vtáctvom. Šíri sa priamym kontaktom zdravých zvierat s chorými alebo nepriamo prostredníctvom kontaminovaných predmetov, podstielkou, vodou. Pôvodca sa z organizmu vylučuje pri kašli a kýchaní- králikom dokáže kýchnuť až na vzdialenosť 5 m- a vzduchom sa takto dostáva priamo alebo nepriamo na vnímavé zvieratá. Preniesť sa môže aj z matky na dieťa. Ochorenie sa v chove veľmi rýchlo šíri. Inkubačná doba je 1- 2 dni. Infekcia má rôzny priebeh: tzv. perakútny : zvieratá hynú za veľmi krátku dobu, cca do 24 hod za príznakov kŕčov; akútny priebeh: zvýšenie telesnej teploty, sťažené dýchanie, výtok z očí a nosa- na rozdiel od myxomatózy je zvyčajne jednostranný- srsť na predných končatinách je našuchorená a lepkavá od otierania nosa, hnačka a charakteristické fŕkanie, hynú za 1- 3 dni; chronický priebeh: králiky sú malátne , chudokrvné, chudnú, hnisavý výtok z očí, opuchy kĺbov, hynú za niekoľko týždňov až mesiacov. Diagnóza sa určuje podľa klinických príznakov, pričom treba odlíšiť listeriózu, strepto a stafylokokovú infekciu a mor králikov. Smerodajné je mikrobiologické vyšetrenie, na ktoré zasielame zmenené orgány a tkanivá- pri pitve, pri akútnej forme zisťujeme krvácaniny na dýchacích cestách, ale aj v tráviacom systéme; pri chronickej forme nachádzame aj drobné odumreté miesta na pečeni, abscesy v podkoží, zápal pohrudnice a obalu srdca. Liečba je možná, používajú sa antibiotiká a vitamín A. Používanie ATB síce vedie k liečebnému efektu, nezabráni však stratám pred začatím liečby, dodržiavanie aplikácia antibiotík značne predlžujú dobu výkrmu a v neposlednom rade vzniká riziko vzniku rezistencie- odolnosti. Prevenciou je hlavne karanténa novonakúpených zvierat, ďalej optimálna výživa, zoohygiena a vakcinácia. K prevencií patrí aj kvalitná starostlivosť, zodpovedajúca výživa, ktorá podporí vlastnú odolnosť králika. Vyraďovanie králikov s príznakmi ochorenia, karanténa novonakúpených králikov a optimálna zoohygiena. V miestach, kde sa pasteurelóza vyskytuje vo väčšom množstve sa odporúča skorý odstav mláďat vo veku 4 až 5 týždňov, aby sa mláďatá ochránili pred nakazením. Na trhu je dostupná vakcína Pasorin OL inj. a.u.v. ( BVT, CZ) . Prvá vakcinačná dávka v 4. týždni, druhá dávka v 7. týždni, tretia v 10. týždni (chovné králiky). Ďalšia pravidelná imunizácia vždy jednou vakcinačnou dávkou 1 x za 6 mesiacov. Pri prvej vakcinácii starších králikov sa imunizácia vykoná dvakrát v intervale troch týždňov, ďalšie pravidelné imunizácie sa opakujú jednou vakcinačnou dávkou 1x za 6 mesiacov. Pasteurely sú malo odolné, vysušením zahynú o 2 až 3 dní, v krvi a výkaloch vydržia však až 10 dní a vo vode až 3 týždne. Vyššie teploty a bežné dezinfekčné prostriedky ich ničia za niekoľko minút.
Syfilis
Ochorenie králikov domácich aj voľne žijúcich, prenášané pohlavným stykom, charakterizované vredmi na vonkajších genitáliách, ktoré sa neskôr môžu rozšíriť. Choroba nie je prenosná na človeka a ďalšie druhy cicavcov, okrem dvojitozubcov.Pôvodcom je Treponema cuniculi. Nákaza sa dovlečie do chovu obyčajne novonakúpenými zvieratami, zvlášť plemenníkmi pri nekontrolovateľnom doplňovaní chovu. K ochoreniu teda dochádza pri párení, ale môže sa preniesť z matky na mláďatá počas pôrodu a tiež pri kojení. Určitý význam má aj prechod treponém cez poranenú pokožku ( sliznice) napr. prostredníctvom infikovanej podstielky, vody. Mláďatá v rannom období sú odolnejšie, sú chránené protilátkami z materského mlieka. Inkubačná doba je pomerne dlhá, 3- 6 týždňov. Choroba zvyčajne prebieha v chronickej forme a často končí spontánnym uzdravením. Chorobné zmeny sú obmedzené na sliznice a kožu- začínajú ako zápalové ložiská, neskôr sú to uzlíky veľkosti šošovice a napokon vredy veľkosti mince, lokalizované v oblasti genitálií. Neskôr dochádza ku tzv. generalizácii,kde sa vredy rozšíria aj na oblasť hlavy ( zvlásť na pyskoch, viečkach,nose...) Diagnóza sa určuje podľa charakteristích príznakov, len treba odlíšiť poranenia, ekzémy a zápaly kože z inej príčiny. Na terapiu sa používa Penicilin G . V rámci prevencie sa využíva predovšetkým karanténa novodovezených zvierat, prehliadka zvierat po návšteve výstav, potrebné je aj dodržiavať vhodné zoohygienické podmienky v chove.
Ušný svrab
Ušný svrab sa viac vyskytuje vo veľkochovoch, kde je väčšia koncentrácia zvierat a teda aj väčšia pravdepodobnosť rozšírenia ochorenia, ale vie je výnimkou ani v malých chovateľských zariadeniach. Ochorenie spôsobujú drobné v koči parazitujúce roztoče. Chovatelia si svrab obyčajne prinesú s novo nakúpenými zvieratami, ktoré nemusia mať ešte vyvinuté zjavné príznaky ochorenia. Choroba sa v chove veľmi rýchlo šíri. Ochorenie je dobre rozpoznateľné. Prvým príznakom je začervenanie vnútornej strany ušníc. Okrem toho zvieratá vytáčajú hlavu na jednu stranu, sú nepokojné, cítia svrbenie a škriabu sa. Ochorenie vytvára lístkovito ukladajúce sa žlté alebo červené chrasty. Poranené miesta môže zasiahnuť bakteriálna infekcia a postihnuté miesta hnisajú. Ak sa ochorenie zanedbá môže dôjsť k zápalom stredného ucha. Sú prípady keď králik príde o celý vonkajší sluchový orgán. Pri liečbe je nutné odstrániť podstielku, chovateľské zariadenie vypáliť a vystriekať antiparazytickým sprayom. Liečbu je nutné opakovať v týždenných intervaloch. Vhodné prípravky na liečbu sú Biokill a Neostomosan, ktoré sa aplikujú lokálne(spray). V krajnom prípade je možné použiť IVOMEC 0,2 ml. Má však dlhú ochrannú dobu na mäso(28 dní) a nie je vhodný pre gravidné a laktajúce samice.
Zápal mliečnych žliaz
Príčiny vzniku: poranenie, prechladnutie
Príznaky choroby: opuchnutie a stvrdnutie mliečnych bradaviek, tvorba hrudiek, zvýšená teplota, samica veľa pije a ťažko dýcha, menej žerie, odsedáva v kúte, je agresívna na mladé, mladé chudnú, prípadne najslabšie jedince hynú.
Liečenie: ošetrenie bradaviek 0,5-1% roztokom pyoktanínu.
Príčiny vzniku: poranenie, prechladnutie
Príznaky choroby: opuchnutie a stvrdnutie mliečnych bradaviek, tvorba hrudiek, zvýšená teplota, samica veľa pije a ťažko dýcha, menej žerie, odsedáva v kúte, je agresívna na mladé, mladé chudnú, prípadne najslabšie jedince hynú.
Liečenie: ošetrenie bradaviek 0,5-1% roztokom pyoktanínu.
Otlaky
Príčiny vzniku sú nevhodná podlaha a veľkosť klietky
Príznaky choroby sú vznik zapáleného ložiska na ploche paty, prešľapovanie z nohy na nohu, zlé našľapovanie
Liečenie: dezinfekcia, zásypy antibiotikami, zmena podlahovej plochy klietky a jej rozšírenie, väčšia vrstva podstielky a jej častejšia výmena.
Príčiny vzniku sú nevhodná podlaha a veľkosť klietky
Príznaky choroby sú vznik zapáleného ložiska na ploche paty, prešľapovanie z nohy na nohu, zlé našľapovanie
Liečenie: dezinfekcia, zásypy antibiotikami, zmena podlahovej plochy klietky a jej rozšírenie, väčšia vrstva podstielky a jej častejšia výmena.
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář
